Naši dobrovoľníci vo svete

LENKA Huráková, Poľsko,
september 2013 - august 2014

Ahojte, volám sa Lenka, mám 21 rokov a pochádzam z hornej Oravy. V tomto roku som dobrovoľníčkou na kresťanskej základnej škole Salomov v Poľsku, v Zielonej Góre. Rozhodla som sa tak hlavne preto, že už dva roky som študovala polonistiku v Banskej Bystrici. Ale tiež preto, že mám rada prácu s deťmi, pretože sama mám doma malého brata s ktorým je strašná sranda (okrem tých chvíľ, kedy nechce písať úlohy a čítať, samozrejme). Nebolo ľahké odísť, ale s pomocou dobrej českej hudby a domáceho malinového sirupu sa to akosi podarilo :).

Ako hodnotí Lenka svoje ročnú dobrovoľnícku službu v Poľsku?

Bol to najlepší rok môjho života!

Ako si sa dostala k tejto ponuke?
Lenka: Volala mi Maťa z občianskeho združenia V.I.A.C a pýtala sa ma, či nepoznám niekoho, kto by išiel na rok do Poľska. Keďže študujem poľštinu, mňa samú tá ponuka zaujala. Rozhodla som sa úplne spontánne, zbalila som sa a o týždeň som už sedela vo vlaku.

Ísť na rok niekam ďaleko od domova, to nie je až také jednoduché, čo ti pomohlo v rozhodovaní?
Lenka: U mňa to bolo také, že predchádzajúce roky som len pracovala a študovala, takže som za tým videla hlavne možnosť zažiť niečo iné, nové. Ale až vo vlaku mi tak naozaj došlo, že odchádzam...

Ako by si z tvojho pohľadu priblížila mladým ľuďom, čo je to tá Európska dobrovoľnícka služba?
Lenka: Je to hlavne možnosť pre mladých ľudí vycestovať do zahraničia a zmysluplne tam stráviť nejaký čas. Napríklad ja som pomáhala v škôlke - bolo to niečo, čo ma bavilo, naozaj ma to napĺňalo. A aj keď bolo skoro o všetko postarané, teda ubytovanie, strava, cestovanie,...naučilo ma to byť viac samostatnou, zodpovednejšou za seba aj iných.

Ako vyzeral tvoj bežný dobrovoľnícky deň?
Lenka: Ráno som prišla do škôlky buď o ôsmej alebo o pol deviatej – to záležalo na tom, či sme mali s deťmi telocvik alebo nie, potom sme sa spolu modlili a rozprávali si nejaký príbeh z Biblie. Potom sme išli na raňajky a po nich sme mali hravú hodinu angličtiny, ktorú som viedla väčšinou ja. Ďalej sme mali výtvarnú výchovu, pri ktorej som tiež pomáhala. Deti potom vypĺňali pracovné listy, mali to ako predprípravu do školy. Deti sa potom hrali, išli sme na ihrisko a naobedovať sa. Po obede som bola v družine so staršími deťmi, približne do pol štvrtej.

Čo si robila vo voľnom čase?
Lenka: Bola tam taká organizácia, volala sa Tandem, ktorá bola otvorená pre všetkých – prichádzali do nej Poliaci, ale aj mladí ľudia zo zahraničia. Stretávali sme sa spolu, veľa sa rozprávali, vzájomne sme si pomáhali a organizovali rôzne akcie, výlety. Tam som si našla veľa kamarátov. Okrem toho som niekedy chodila liezť, alebo dvakrát do týždňa sa potápať s klubom Morosi, čo boli vlastne otužilci – tzv. ľadové medvede. Vďaka tomu som vôbec nebola chorá. Tiež som chodila splavovať rieky na kajakoch. Okrem toho sme aj veľa cestovali, spoznávali Poľsko.

Akí sú Poliaci?
Lenka:Ja mám len pozitívnu skúsenosť, boli ku mne veľmi priateľskí, otvorení, ochotní vždy pomôcť, cítila som sa tam naozaj dobre. Aj v organizácii, v ktorej som „dobrovoľníčila“, sa o mňa naozaj starali, mohla som sa kedykoľvek na nich obrátiť. Bolo vidno, že sa tam na dobrovoľníkov tešia, spolupracujú s nimi, berú ich ako veľkú pomoc, ale tiež rovnocenných partnerov.

Si z tejto skúsenosti úplne nadšená, radosť ťa počúvať...takže by si odporučila EDS-ku aj svojim kamarátom?
Lenka:Jednoznačne! O všetko je postarané, hradené projektu EÚ – teda ubytovanie, strava, cestovné, dokonca som dostávala malé vreckové. Pre mňa to bola naozaj životná skúsenosť.

Čo bolo na tejto skúsenosti najlepšie?
Lenka:"Moje" deti v škôlke...úplne mi prirástli k srdcu. Ale aj klub Morosi a kajaky, a tiež spoznávanie Poľska. Bola to úžasná skúsenosť, keďže študujem poľský jazyk, cítim, že som sa veľmi zlepšila. Takisto aj v angličtine. No a prinieslo mi to hneď aj niekoľko pracovných ponúk na preklady a tlmočenie. Keby som mohla, určite tam idem znova, aj na rok!

Domáca dobrovoľnícka služba