Naši dobrovoľníci vo svete

KATARÍNA Balážová, Macedónsko, Kavadarci,
organizácia creACTive, 12.3. - 24.4.2017

Som Katarína a mám 19 rokov, pochádzam z Rajca. Mám veľmi rada ľudí a prácu s ľuďmi. Rada pomáham, cestujem a najlepšie je keď to môžem spojiť dokopy. Tak ako v Macedónsku.

1. Ako hodnotíš svoju 6-týždňovú dobrovoľnícku službu v Macedónsku? 6 týždňov nie je až tak veľa, malo to podľa teba zmysel?

Je pravda, že 6 týždňov nie je veľa, no to ako ma toto obdobie ovplyvnilo sa nedá ani opísať. Boli momenty, keď som si sem tam aj ja povedala, či to vôbec zmysel má, no teraz, keď sa na to spätne pozerám, myslím, že rozhodnutie ísť bolo výborným rozhodnutím.

2. Ako si sa dostala k tejto ponuke a prečo sa si pre ňu rozhodla?
K ponuke som sa dostala náhodou, prostredníctvom Faceboooku, klikla som na odkaz a vlastne to bolo celé. Niekde v kútiku som celkom šialená, tak som si povedala, že idem a už nič ma neodradí. Rada skúšam nové veci a toto bola skvelá príležitosť.

3. Ako by si z tvojho pohľadu priblížila mladým ľuďom, čo je to tá Európska dobrovoľnícka služba?
Pre mňa je to program, ktorý dáva mladým obrovské množstvo príležitostí: cestovať, realizovať svoje sny, spoznávať svet, kultúru, ľudí, ale aj seba. To ma najviac prekvapilo, ako som prostredníctvom tohto všetkého spoznala seba a to, čo vo mne je.

4. Ako si sa cítila v Macedónsku?
Úžasne. Už od začiatku. Som pozitívny človek a snažím sa vnímať len to naj a to som si odtiaľ aj odniesla. Páčilo sa mi všetko to nové, čo som mohla zažiť, veľmi sa mi páčila krajina, ľudia...

5. V čom je podľa teba najväčší rozdiel medzi Macedónskom a Slovenskom?
Myslím že v ľuďoch, spôsobe života a v životných podmienkach. Je to chudobnejšia krajina ako Slovensko, no napriek tomu nádherná, ľudia sú veľmi milí, pracujú od rána do večera, dá sa povedať, že celý týždeň, no nezávidia si a vážia si čo majú. Naučili ma, že si treba vážiť aj to málo, čo mám a nesťažovať si.

6. Akí sú Macedónci, v čom sú dominantní, iní ako my Slováci?
Sú veľmi temperamentní a milí. Zaujímajú sa jeden o druhého, trávia spolu veľa času. V Macedónsku je bežné, keď spolu susedia pijú na terase kávu, nezávidia si a navzájom si pomáhajú. Mňa veľmi prekvapilo, keď sa ma prvé dni všetci pýtali, či mi niečo nechýba, či sa tam cítim dobre... Bolo to od nich veľmi milé, ako sa nám, cudzincom, snažili dať len to najlepšie.

7. Ako vyzeral tvoj bežný dobrovoľnícky deň v Kavadarci, v organizácií creACTive? Čomu si sa venovala?
V centre som bola väčšinou od 4 poobede do 9 večer. Tomu som prispôsobila väčšinou celý deň. Keď som organizovala nejaký program v centre, trávila som deň prípravou programu. Niekedy to bolo jednoduché, napríklad pri príprave umeleckých workshopov, no napríklad príprava nášho Slovenského večera si vyžadovala hodiny a hodiny práce. Ostatné dni sa často niesli v takom lenivejšom duchu, veľa som pozerala filmy, chodila von s dobrovoľníkmi alebo s mladými z centra...

8. Čo si robila vo voľnom čase?
Cez víkendy sme chodili na túry po okolí, alebo cestovali. Veľa času som bola s mladými, rozprávali sme sa o tom aké je to na Slovensku, aké v Macedónsku...

9. Mala si príležitosť cestovať po Macedónsku? Ak áno, kde sa ti páčilo najviac?
Cestovanie po Macedónsku je niečo, čo sa naozaj zapíše do mojej pamäti natrvalo. Mala som príležitoať cestovať aj s ostatnými dobrovoľníkmi dva víkendy a navštívili sme mestá Prilep, Kruševo a Ohrid. A páčilo sa mi naozaj všade, každé mesto má niečo do seba no Ohrid a celá oblasť okolo je niečo, čo naozaj odporúčam navštíviť každému. Tam som doslova len chodila s otvorenými ústami a užívala si všetkú tú nádheru.

10. Čo ti tento projekt dal? Čo bolo na tejto skúsensti podľa teba najlepšie?
Dal mi neskutočne veľa. Keď dobrovoľník niekam ide, je to najmä s úmyslom odovzdať na tom mieste zo seba to najlepšie a najviac ako sa dá. No zo svojich skúseností a aj zo skúseností kamarátov môžem povedať, že je to dobrovoľník, kto si odnesie ešte viac. Naučila som sa ako pracovať s mladými, ktorí to nemali v živote ľahké, pracovala som so zdravotne postihnutými ľuďmi, organizovala veľa vecí... Najlepšie je, ako toto všetko obohatilo mňa. Bála som sa odísť, bála som sa ako to v inej krajine tak dlho zvládnem, bála som sa komunikácie v angličtine, práce s ľuďmi z celého sveta, no teraz viem, že toto všetko zvládnem v pohode.

11. Neuvažuješ po tejto skúsenosti aj nad dlhodobou EDS? Ak áno, kam by ťa to lákalo?
Aj áno aj nie. Najbližší rok mám toho tu na Slovensku veľa a zrejme sa mi na dlho vycestovať nepodarí. No mám svoje sny a verím, že čoskoro sa moje bláznivé ja opäť prebudí a uvidíme... Lákalo by ma asi najviac Taliansko alebo Španielsko, najmä kvôli jazykom a mojím veľkým snom je Afrika.

12. Odporučil by si takúto skúsenosť aj svojim kamarátom, známym? Ak áno, tak prečo?
Stopercentne. Choďte, ak máte len kúsok túžby po niečom takomto, tak neváhajte. Vrátila som sa pred týždňom a odvtedy celé hodiny rozprávam svojím kamarátom o tom, aké to bolo a verím, že ešte dlho budem. Stojí to veľa odvahy ísť a áno, týždeň pred si budete nadávať, do čoho ste sa zas namočili a pod...aj ja som si tým prešla. Ale celá tá skúsenosť stojí za to!







Domáca dobrovoľnícka služba