Naši dobrovoľníci vo svete

MONIKA Sliacka, Bulharsko,
skautský tábor Shumen, august 2017

Volám sa Monika Sliacka, mám 20 rokov a bývam v malej dedinke pri Ružomberku menom Štiavnička. Tento rok nastupujem na Slovenskú zdravotnú univerzitu v Banskej bystrici na odbor urgentná zdravotná starostlivosť. Mám rada šport a pomoc druhým, preto verím, že táto škola a neskôr práca ma budú napĺňať. Tiež rada chodím do prírody na rôzne túry a veľmi rada cestujem, čo je jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla ísť ako dobrovoľníčka do Bulharska. Vždy som chcela niečo takéto vyskúšať, ísť len tak s kamarátmi niekde do neznáma na mesiac, dva, tri, spoznať novú krajinu, ľudí, pomáhať im, cestovať a objavovať krásy sveta, zažiť veľa dobrodružstiev a mať spomienky a zážitky na celý život.

Keď mi v máji kamarátka povedala o Európskej dobrovoľníckej službe, vycestovať na mesiac do Bulharska s ňou, vedela som, že to bol môj sen, no zrazu som sa bála. Keďže som mala iba deň na definitívne áno alebo nie, rozhodla som sa povedať ÁNO a ísť aj keď som mala trochu strach, ale aj som sa veľmi tešila. Určite všetci poznáte tie zmiešané pocity, keď neviete úplne presne do čoho idete a čo všetko vás tam čaká. Keď sme prišli do Bulharska, už vtedy som vedela, že nebudem ľutovať. Privítali nás úžasní ľudia. Prvé dni, keď v kempe boli skautské deti, sme strávili väčšinu času v kuchyni a varili sme. No bol aj čas, kedy sme pomáhali pri organizovaní rôznych hier pre deti. Keďže nie všetci vedeli po anglicky, tak sme sa po nejakom čase naučili aj pár základných slov z bulharského jazyka a tiež zlepšili anglický jazyk, keďže sme ním komunikovali väčšinu času. Keď deti odišli, začali sme im skrášľovať okolie kempu. Trhali sme trávu, hrabali lístie, šmirgľovali a natierali lavičky. Taktiež sme mali možnosť cestovať a viac spoznať krajinu počas 8 voľných dní, ktoré sme mali. Rozhodli sme sa ísť na 4 dni k moru do prímorského mesta Varna a ďalšie 4 dni sme využili na cestovanie po Bulharsku, kedy sme videli veľmi krásnu prírodu a pamiatky.

Som veľmi rada, že som sa odvážila vyskúšať Európsku dobrovoľnícku službu, pretože to bol jeden z najkrajších zážitkov a určite mi to dalo aj veľa do života. Skvelí ľudia, nové priateľstvá, zážitky, skúsenosti, ... tak prečo neísť do toho? Ak by som mala v budúcnosti ešte možno ísť na dlhodobú EDS, tak určite nad tým porozmýšľam. A pre vás, ktorí nad tým rozmýšľate a možno máte strach ako ja, určite choďte do toho, nič nestratíte, naopak vám to veľmi veľa dá. :)

Domáca dobrovoľnícka služba