Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

Sandrikasov blog...


Ahojte, som Sandrikas a som dobrovoľníkom vo V.I.A.C. už 9 mesiacov. Nepamätám si, o čom som písal môj prvý blog a ani kedy to, kedy som ho písal. Pravdepodobne to bude zábava si ich porovnať. V žiadnom prípade nebude mať tento blog nejakú štruktúru, som to jednoducho ja a moje myšlienky o tomto mojom dobrordužstve. Tak ešte raz, som tu na Slovensku, v tomto malom a čudnom meste, ktoré sa volá Trstená, už 9 mesiacov. Je to veľmi zvláštne, ako rýchlo ten čas utiekol, pretože predtým som si myslel, že čas ide pomalšie ako zvyčajne. Myslím, že je to tým, že veľmi veľa sa toho začalo diať po Novom roku.

Nový rok sme začali v organizácií spoločným teambuildingom a potom som odišiel na prázdniny do Anglicka. Myslím si, že som vtedy potreboval viac rôznorodosti v živote. Nemôžete surfovať na dobrých vlnách, ak ste nižšie. Zvyčajne sa ja v takých okamihoch cítim stratený. Ale život mi vždy prináša a dáva niečo nové a moja iskra sa znova rozhorí. Bol čas, keď som začal rozmýšľať o mojich plánoch do budúcna. V tom čase som tu bol 6 mesiacov. Preto posledných pár mesiacov až do teraz bolo mojou misiou si uvedomiť, čo chcem ďalej robiť. A čo si chcem zobrať z dobrovoľníctva.

Čo nasledovalo bola séria obrovských nadšení a zapálenia pre prácu s grafickým dizajnom a potom to úplne zmizlo. Ako čas išiel, viac a viac som sa v tom cítil stratený. Ale myslím si, že je to veľmi dôležité prehodnocovať, čo je skutočne pre mňa v živote dôležité. Momentálne teraz sa už neplánujem venovať grafickému dizajnu full time, keď ukončím moju EDDS, ale budem si to držať ako náhradný, záložný plán, a viac sa budem zameriavať na cestovanie a objavovanie tohto sveta. Nebudem však vôbec prekvapený, keď budem písať ďalší blog a moje plány a nápady budú úplne odlišné. Za posledné 2 alebo 3 mesiace som zmenil môj plán života, radikálne, viac ako 10 krát. Som stále úplne otvorený tomu, čo sa stane, ale už sa viac necítim stratený. Viem, že vždy nájdem tie najlepšie veci v živote, keď ich nebudem hľadať.

EDS mi skutočne dala veľa možností vidieť všetko z úplne inej perspektívy. Šancu objavovať seba, to čo môžem robiť, čo som si predtým myslel, že nedokážem a naopak. Je mi teraz viac jasné, aký som dobrý a nie až tak dobrý v skutočnom svete v rôznych prostrediach a aktivitách (ako napr. prezentovanie pred ľuďmi, robiť prácu, ktorú sa necítim úplne pripravený robiť, organizovať akcie). Ako sa tieto veci diali, tak sa cítim viac aktívny a živý oproti rutine v zime – kancelária – byt – kancelária – byt. Začal som si môj čas tu oveľa viac vážiť. Hoci mi chýbajú moji priatelia a krajina viac ako predtým, cítim sa šťastnejší, že som tu.

Ako sa moja EVS stala aktívnejšia, tak ja taktiež. Začal som viac cestovať: chodiť do hôr a tráviť viac času vonku, objavovaním. Môj dobrovoľnícky harmonogram aktivít mi umožňuje veľa času na to, čo milujem najviac – turistika. Som si istý, že mojich výletov tento rok doposiaľ je viac, ako som uskutočnil za ten čas na Slovensku v roku 2016. Povedal by som, že toto mi moja EDS dáva najviac. Rozhodol som sa pre tento projekt dúfajúc, že to pomaly začne môj život grafického dizajnéra, ale objavujem v sebe, že som viac zaujatý a očarený slobodou cestovania. A nechcem s tým skončiť. Nemal by som bojovať s mojimi vlastnými vášňami len preto, aby som vyzeral v živote “úspešný”. Verím tomu, že niektorí ľudia budú vnímať môj čas tu ako mrhanie časom bez skutočných výsledkov. Ale ja viem, že zúčastniť sa EDS bol úžasný nápad a som skutočne šťastný, že som to urobil. Chcem, aby posledné 3 mesiace boli pre mňa najlepšie. A ešte raz dodávam, keď prestanem nasledovať neznáme, najlepšie veci prichádzajú samé.

Predtým ako začnem písať moju vlastnú biografiu, mal by som povedať – toto je nateraz všetko. A dovtedy sa stretneme.









Domáca dobrovoľnícka služba