Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

Sandrikasov blog...


Predtým ako začnem písať môj druhý blog, skúšal som zrátať ako dlho som tu. Je to už takmer 8 mesiacov. Stále to vyzerá, že to nie je dlho, ale čas od januára ubehol neskutočne rýchlo. Pozrel som si môj prvý blog a bol som prekvapený ako som mohol napísať toľko veľa… Teraz sa cítim úplne opačne a nie je pre mňa tak ľahké nájsť slová.

Úprimne, mám trochu zvláštne pocity v tomto čase, pretože napriek tomu, že si užívam život na Slovensku, mám trochu nostalgickú náladu a prajem si ísť späť do Lotyšska. Možno je to preto, že leto je blízko a je to najlepší čas byť s mojimi priateľmi, užívať si Baltské more a lesy, byť zapojení do niektorých aktivít, ktoré som bol zvyknutý robiť v mojej krajine… Preto plánujem tam skoro ísť – ale len na týždeň. Verím, že leto na Slovensku je taktiež úžasné – stále je veľmi veľa miest na objavovanie a vecí čo sa dajú robiť.

Tak leto je ďalšie. Doteraz som tu už zažil nádhernú jeseň, skutočnú zimu a zaujímavú jar. Zima tu bola naozaj úžasná. Nikdy predtým v živote som nevidel toľko snehu ako v slovenských lesoch a na horách. So Sandrikasom sme mali nejaké šialené nápady (alebo aj hlúpe, pretože sme neboli dobre pripravení) ísť na túry cez lesy kde výška snehu bola od 35 cm do 1 m a každý krok bol extrémne náročný. Ale výhľady a pocity potom boli skutočne špeciálne. Prvú takúto túru sme mali na začiatku decembra. Poslednú sme uskutočnili v polovici apríla, keď sme boli prekvapení ako sme sa ocitli z Trstenej, kde nebol vôbec sneh uprostred “snehovej rozprávky” trochu vyššie. Povedal by som, že jar tu bola plná kontrastov – od letných pocitov na konci marca (23 stupňov) až do skutočnej zimy na konci apríla. Tiež, jedna z najlepších vecí, čo som sa naučil túto zimu, bolo snowboardovanie. Od úplne začiatočníckeho levelu, keď len stáť na doske bolo pre mňa náročné, do momentu keď som vedel zísť kopec bez padania a bol som schopný si to úplne užívať. Tak terazmôžem povedať, že snowboardovanie je jeden z mojich najobľúbenejších zimných športov.

Po snowboardovaní nasleduje turistika. Som šťastný, že aj ďalší EDSkár Sandrikas má taktiež takú vášeň chodť do hôr a lesov, ako ja. Nový víkend veľmi často pre nás znamená nova túra, vyliezť nový vrchol, objaviť nové miesto. Príroda tu je skutočne nádherná. Áno, veľmi často sme boli po túrach unavení, ale je to vždy hodné toho pocitu, takého druhu unavenosti, ktorý ťa robí šťastným. Takéto aktivity sú vždy výzvou, ale nedávno som si uvedomil, že výzvy ma robia viac živým.

Rozmýšľajúc o význame ročnej EDS pre mňa, chápem, že je to vždy o výzvach. Nejako počas roku som sa začal cítiť viac komfortne a spokojne sám so sebou, v preberaní rizík a v komunikácií s ostatnými. Nedávno, presne pred Veľkou Nocou som uskutočnil výlet stopom do komunity Taize vo Francúzsku. Bol to vôbec môj prvý výlet stopom cez rôzne krajiny. V skutočnosti sa tento výlet otočil to úžasného a krásneho zážitku. Dva dni na ceste, stretávanie a rozprávanie sa s rôznymi zaujímavými ľuďmi, rozmýšľanie, plánovanie, dôverovanie cudzincom a Bohu. Spanie v stane vo Švajčiarsku, niekde v lese za benzínovou pumpou. To všetko spolu mi prinieslo úžasný pocit slobody – slobody nebyť zviazaný na jednom mieste, slobody objavovať a odvážiť sa. A pochopenie, aká je Európa malá keď začneš vychádzať von za svoje zvyčajné hranice.

O mojej dobrovoľníckej práci – stále trávim veľa času na Ústí. Požiar, ktorý sa tu stal v jeseni taktiež zmenil moje úlohy. Stále vyrábam nejaké drevené predmety, ale veľmi často pomáham s úlohami, ktoré sú spojené s renováciou centra. Je to napr. upratovanie vonkajších a vnútorných priestorov, búranie starej konštrukcie, prenos vecí, príprava materiálu na rekonštrukciu, niekedy robenie fotografií a videí procesu renovácie. Ale cítim sa tu veľmi užitočný, pretože môžem vidieť ako moja práca napreduje. Môj “najviditeľnejší” výsledok práce je pravdepodobne logo Sinaj City Hub, ktorý je umiestnený na stene budovy v Trstenej. Raz do týždňa navštevujem školu, kde pomáham učiteľom s ruským a anglickým jazykom. Je to pre mňa nová skúsenosť. Taktiež pokračujeme s prezentáciou EDS na školách a niektorých akciách. Je to pre mňa trochu zvláštne, že mladí ľudia tu sa veľmi nezaujímajú o takú skvelú príležitosť, akou je Európska dobrovoľnícka služba, ale možno je to len ich vekom. Začali sme organizovať filmové večery a mali sme aj medzinárodný večer “Baltic experience”, kde som ja a Sandrikas prezentovali naše krajiny. Počas eventu sme zdieľali zaujímavé fakty o našich krajinách, ponúkli sme nejaké naše národné jedlá, hrali hry a vyskúšali sme aj baltické tance. Bolo super, že sme mali aj podporu našich priateľov z Lotyšska a Litvy, ktorí nás prišli navštíviť a pomohli nám s varením a prípravou aktivít. Bol to veľmi pekný čas spolu. Pomáhal som tiež na ďalších akciách a eventoch, ale nevidím veľký zmysel opisovať všetko do detailov. Pre mňa blog vždy znamená viac reflexie a porozmýšľať o veciach, ako ich len prepočítať. Vidím, že my ako dobrovoľníci nie sme vždy aktívny prichádzať von s našimi vlastnými aktivitami a nápadmi, ale stále ešte máme nejaký čas a pravdepodobne toho bude viac. Už viem teraz, že nasledujúce mesiace budú nabité akciami a prácou na nich. A leto tiež prichádza, to znamená ešte viac objavovania Slovenska. Dúfam, že čas predomnou bude ešte lepší a že môj blog na konci EDS bude plný úžasných spomienok na zdieľanie s vami. Ďakujem za pozornosť! Slovensko je skutočne krásne.






Domáca dobrovoľnícka služba