Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

Martin v Macedónsku


Možno pre niekoho by nebolo jednoduché rozhodnutie zbaliť si veci, rozlúčiť sa s rodinou, kamarátmi a isť sám na 10 mesiacov do Macedónska bez toho, aby ste vedeli, čo vás tam čaká. To rozhodne nebol môj prípad. Aj keď moment, že fakt som to urobil, som si uvedomil až v lietadle. Dodnes si živo pamätám na búšenie srdca, hľadenie z okna lietadla, sledovanie oblakov a rozmýšľanie, do čoho som to vlastne išiel a čom mám od toho očakávať. A teraz, po 10 mesiacoch, môžem s úsmevom na tvári povedať, že to fakt stálo zato. Samozrejme, veľa ľudí nechápalo, prečo idem na 10 mesiacov ako dobrovoľník pomáhať do mládežníckeho centra a farmu a ešte k tomu niekde na Balkán. Dosť som sa napočúval o bezpečnostných rizikách, zdravotných, tiež argumenty, prečo radšej nejdem pracovať, no ja som si za rozhodnutím stál a stále stojím za zásadou: ak si mladý, pracuj pre skúsenosti, nie pre peniaze, peniaze prídu potom.

Nie nadarmo sa hovorí, že začiatky sú ťažké, čo sa týka mojej EVS to platí stonásobne. Hneď v prvý deň som pochopil, že je rozdiel zmaturovať z anglického jazyka na výbornú a viesť dialóg s niekým, kto rozpráva celý život po anglicky. Zo začiatku bola jazyková bariéra veľkým problémom. Aj prvý kontakt práce s mládežou nebol jednoduchý. V prvý mesiac som strávil celé hodiny svojho voľného času samoštúdiom ako pracovať s mládežou, ako ich zaujať a snažil som sa zdokonaľovať v angličtine, byť deň čo deň lepší. Neustále som pozeral videá v angličtine, zapisoval som si slovíčka, ktorým som cez deň nerozumel. Písal som si na papieriky názvy spotrebičov a domácich potrieb a rôzne málo používané slová, tie som si lepil po byte, a dookola ich čítal, aby sa mi angličtina dostala do hlavy a môžem povedať, že to pomohlo – dostala sa :D. Progres nenastal len v jazyku, ale aj v práci s mládežou. Na jar som dokonca organizoval sám Deň zeme, takže nenadarmo sa hovorí, že ak chceš isť do raja, musíš prejsť peklom.

Čo sa týka práce, tak okrem centra Kreaktiv, kde sa robilo 5 hodín denne 5 krát do týždňa, chodili sme raz týždenne pomáhať do centra pre zdravotne postihnuté deti a raz pre mentálne zaostalé deti. Je to neuveriteľný pocit vidieť napriek všetkému nešťastiu, čo ich postretlo, ako sa tešia z úplných maličkosti, vidieť ich úprimný úsmev a radosť z každej aktivity, ktorú s nami robili. V tejto práci si človek vážne uvedomí, čo je v živote podstatné. Kreaktiv sa nejak extra neodlišoval od ostatných mládežníckych centier: robili sa športové, kultúrne, vzdelávacie workshopy, hry, aktivity, pomáhalo sa s domácimi úlohami a učili sa jazyky. Zaujímavá bola tiež práca na farme, okrem pestovanie zeleniny a ovocia bez použití chémie, tiež sme robili jazierko a stavali ekodom na náradie zo sklenených fliaš. EVS nebola samozrejme iba o práci. Vo voľnom čase sme sa my, dobrovoľníci, stretávali a chodili sme sa zabávať, sledovať spoločné filmy a hlavne cestovať. Ja sám som prešiel množstvo zaujímavých miest , či už v Macedónsku alebo v okolitých krajinách, kde by som sa v tak krátkom čase bez EVS asi ťažko dostal. Som veľmi šťastný, že som sa mohol zúčastniť na EVS a za túto možnosť ďakujem o.z. VIAC a tiež Kreaktiv. Určite by som takúto skúsenosť odporučil každému, kto rád cestuje, spoznáva nových ľudí, novú kultúru, rád sa učí nové veci, má rád zábavu, prácu v mladom kolektíve a v neposlednom rad, kto rád pomáha aj druhým. Všetko to dokopy bolo v mojej EVS v Macedónsku. Bonusom bola skutočnosť, že Macedónsko je krajina, ktorá má v sebe to typické balkánske čaro, všade sa ozýva tradičná hudba, ľudia napriek zlej ekonomickej a sociálnej situácii sú stále vysmiati a vždy ochotní pomôcť. Každý vôkol sa chcel porozprávať, moji starší susedia boli nesmierne štedrí, neustále ma obdarúvali svojimi darčekmi v podobe domácich potravín. Cítil som úprimnú radosť z toho, že som navštívil ich krajinu.













Domáca dobrovoľnícka služba