Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

Jevgenijs a jeho blog...


Viac ako 2 mesiace ubehli odvtedy ako som začal moju EDS tu v Trstenej. Moje prvé dobrodružstvo začalo cestou na Slovensko, keď som zistil, že z Varšavy do Krakova som prišiel s nesprávnou batožinou, ktorá vyzerala úplne ako moja. Našťastie sa to všetko skončilo bez väčšieho stresu a teraz viem, že sa takéto veci nedejú len vo filmoch

Môj prvý dojem z mojej EDS, organizácie V.I.A.C. a Slovenska bol veľmi pozitívny. Po niekoľkých dňoch to bolo pre mňa prekvapenie zisťovať, že už rozmýšľam v angličtine. Teraz sa cítim úplne slobodný komunikovať v angličtine, tak ako nikdy predtým v mojom živote. Jedným z najlepších spôsobov ako sa naučiť jazyky je určite aj žiť chvíľu v inej krajine. Som rád, že viem aj po rusky lebo to mi veľmi pomáha rozumieť a učiť sa slovenčinu. Plus je to veľmi nápomocné v komunikácií so staršími, ktorí nie sú dobrí v angličtine.

Keď sa ma moji lotyšskí priatelia pýtajú čo robím na EDSke, s určitou dávkou irónie zvyknem hovoriť, že: “stále sa pokúšam rozumieť, čo tu vlastne robím”. Ale na tomto vyhlásení je aj niečo pravdivé, pretože ja som nehľadal EDS projekt, ale nejakým spôsobom si tento projekt našiel mňa a tak som tu. Bez nejakých očakávaní a otvorený pre nové príležitosti. A v skutočnosti som rád, že som tu.

Väčšinu času (ale nie vždy) trávim čas prácou (alebo dobrovoľníctvom? :)) v Ústí v Oravskom centre mládeže, kde robím rôzne praktické veci – starám sa o priestor okolo centra, pripravujem drevo na zimu, prinášam ho na kúrenie atď. Vo všeobecnosti je to práca s drevom, vytváranie rôznych drevených vecí, čo ma skutočne veľmi baví. Doteraz som spravil niekoľko nových postelí do centra, ktoré nahradia staré, drevené kvetináče a teraz pripravujem stojany na Biblie so špeciálnym dizajnom a nejaké ďalšie malé veci. Som zvyknutý pracovať s drevom, bola to moja práca predtým, ale niečím je to pre mňa stále výzva. Hlavne preto, lebo tu nemám dostatok nástrojov alebo nie sú take dobré, na aké som bol zvyknutý pri práci v divadle. Niekedy je pre mňa skutočne otravné vedieť, že proces práce, ktorý mi trvá hodinu by som na mojom predchádzajúcom mieste urobil za 5-10 minút. To ma však núti viac premýšľať a experimentovať, vynájsť niečo nové. Možno to je tiež spôsob na to, aby som sa učil trpezlivosti a pokore… Pre mňa to bol skutočne šok, keď sa stal na Ústí v centre požiar, ale ja verím, že po oprave to bude oveľa lepšie ako predtým.

Naučil som sa niečo nové? Áno, nikdy predtým som nemaľoval strechu na nejakej budove. Pamätám si, keď sme so Sandrikasom vtipkovali, že po nejakom čase sa sem do Trstenej vrátime s našimi deťmi, ukážeme im budovu V.I.A.C. a povieme im: “túto strechu som maľoval ja” :). Ale teraz vážne, celý tento čas tu sa učím komunikácií, čo nie je moja silná stránka. Ako som už podotkol, nikdy som sa necítil tak sebavedomo rozprávať po anglicky ako teraz. Pár krát sme navštívili školu a mládežnícky klub, kde sme deťom a mladým rozprávali o nás, našej krajine, kultúre a dobrovoľníckej práci. Myslím si, že to by som vo svojej krajine nikdy nerobil, pretože rozprávanie pred publikom bolo pre mňa vždy niečo, čo mi naháňalo starch. Vlastne som bol prekvapený, že to dokážem (možno nie super, ale viem to), hlavne rozprávať v jazyku, ktorý nie je mojim materinským.

Možno to vyznie čudne, ale tu na Slovensku som sa naučil veľa nových vecí o mojej krajine – Lotyšsku. Keď sa vás veľa ľudí pýta na vašu krajinu, kultúru, históriu, niektoré národné zvyky, tradície, jedlá, atď, začnete sa cítiť zodpovedný za to, aby ste zdieľali s nimi správne a pravdivé informácie o vašej domovine. Keď sme v našej organizácií organizovali gastrofestival, odvážil som sa urobiť “sklandrauši” – naozaj špeciálne lotyšské jedno z môjho regiónu, ktoré som nikdy predtým nerobil. A práve vtedy sme v Lotyšsku mali národný sviatok, tak tým to bolo pre mňa obzvlášť špeciálne.

Nasledujúci deň sme sa zúčastnili kolkového turnaja. Vlastne sme dúfali, že to bude bowling, ale otočilo sa to do niečo veľmi zvláštneho… A ja som si istý, že to bolo niečo nové pre všetkých nás dobrovoľníkov. Ďalší deň sme na to potrebovali liek a išli sme si užiť “normálny” bowling :) Ďalším prekvapením pre mňa bolo, že meniny na Slovensku mám v rovnaký datum ako oslavujeme v Lotyšsku Deň nezávislosti. Pravdepodobne tento fakt nikdy nezabudnem a budem sa cítiť trochu špeciálne keď budem v Lotyšsku 18. novembra sledovať veľké oslavy z ohňostrojmi.

Jednou z najšpeciálnejších akcií pre mňa bol Gospel Workshop. Viem, že nikdy predtým som nespieval tak intenzívne a tak veľa, aj preto, že seba vôbec nepovažujem za speváka. Nebolo to však pre mňa vôbec prekážkou užívať si tieto dni. Zažil som skutočnú radosť gospelovej hudby. Vlastne keď spievate to, čomu veríte, už to nie je viac len hudba. Je to niečo viac – modlitba, chvála, zdieľanie a prehlasovanie pravdy v piesňach. A ja som bol skutočne dotknutý Collinovým svedectvom – z jedným z nich bol môj životný príbeh veľmi podobný.

Po viac ako dvoch mesiacoch života na Slovensku môžem povedať, že Slováci mi pripomínajú Lotyšov. Mohol by som Slovákov opísať ako odmeraných a niekedy tichých na začiatku. Ale keď sa s nimi viac spoznáte, stávajú sa otvorenými a spoznávate akí sú to milí a priateľskí ľudia. Veľmi podobne sa správajú aj Lotyši. V prvých dňoch na Slovensku som spoznal, že ľudia tu chodia stále neskoro a nerozumiem tomu prečo je to tak, veď to nie je južná krajina. Teraz je môj názor trochu lepší, ale niekedy ešte stale čelím tomuto problému.

To čo si tu najviac užívam je pravdepodobne príroda, lesy a hlavne hory. Môžem sa dlho prechádzať a nerozumiem, že miestni ľudia sa tak čudujú kam idem, napríklad peši z Trstenej do Rio de Klin, keď je možné tam ísť na autobuse. Užívam si to – byť na ceste – je to skvelý čas byť so sebou samým, myslieť, objavovať, počúvať…A miesta tu okolo sú perfektné pre dobré fotky.

Napriek tomuto všetkému tento čas na Slovensku nie je pre mňa rozprávkou. Sú aj nejaké ťažkosti, otázky a lekcie, ktorým sa musím učiť a prechádzať cez ne. Ale tak by to malo byť, myslím si. Predtým som bol zvyknutný, že som veľmi zaneprázdnený mojimi aktivitami v Lotyšsku a problém bol, že som nemal takmer žiadny voľný čas. Tu čelím opačnému problému – niekedy to tak vyzerá, že mám až príliš veľa voľného času a neviem ako ho správne a vhodne využiť. Pravdepodobne je to jedna z ďalších vecí, ktorej sa tu môžem učiť. Niekedy je to nudné žiť v takom malom meste, ale znovu – je to moja zodpovednosť ako to vyriešim. Niekedy sa obávam, že v takých podmienkach trochu zleniviem, ale verím, že sa s tým dobre popasujem. Skutočne mi tu chýba more, skutočný ražný lotyšský chlieb, atmosféra divadla a dobré a vhodné miesta na street workout. Vďaka tomu, že mi chýbajú tieto malé veci si ich budem viac vážiť v budúcnosti. Stále sa necítim dostatočne sebavedomý vychádzať von s mojimi vlastnými nápadmi pre nejaké aktivity – ale možno to len chce čas. Verím, že tieto dva mesiace boli len začiatok a teším sa, že to najlepšie ešte len príde a na to, ako bude tento príbeh pokračovať.







Domáca dobrovoľnícka služba