Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

SANDRIKAS píše...


Ja som na Slovensku 4 mesiace. Zima stále neprichádza, ale ja ju túžobne očakávam. Dôvod prečo som možno trochu znudený je, že v malom meste na okraji krajiny nie je toho až tak veľa čo robiť. Zima znamená zimné športy a viac nových vecí. A áno, samozrejme chýba mi aj moja krajina, moje mesto, ktoré som vždy nazýval nudným, chýbajú mi moji najbližší priatelia a rodina. Zima alebo presnejšie december znamená prázdniny, stretnutia s priateľmi a rodinou. A ja cítim, že to veľmi potrebujem.

Teraz, samozrejme, som šťastný s mojou EDS, s mojou prácou a s mojou súčasnou situáciou. Pracovať s grafickým dizajnom je to, čo som vždy chcel robiť a toto je pre mňa skvelá príležitosť. Naučil som sa už veľa napriek mojej lenivosti a častej prokrastinácií. Počas týchto mesiacov, hlavne tých posledných, som sa naučil veľa o vzťahoch, o pracovných vzťahoch. Ukázalo sa, že nie som v nich veľmi dobrý, ale veľmi ma to neprekvapuje. Ale možno sa veľmi odsudzujem. Byť okolo ľudí, ktorých veľmi nepoznám, nerozumiem ich jazyku, mi ukazuje veľa vecí o mne, ktoré som si nikdy predtým nevšimol. Žiť v malom meste, v ktorom nie je toho až tak veľa čo robiť vám vytvára veľa voľného času na premýšľanie a sebahodnotenie.

Na druhej strane ma to vnáša do problému: dni sa stávajú nudnými. Ale vlastne to nie je zlá vec. Nakopáva ma to do zadku vstať a hýbať sa! Ísť niekde, objavovať, cestovať, stretávať iných. Je to dôležité, potrebné ísť niekam cez víkend. Dostať sa do rutiny je veľmi ľahké a rutina je smrť. Ja mám cestovateľského ducha, ale moja lenivosť mi stojí v ceste. Každý víkend sa vo mne odohráva boj: mal by som ísť niekam a robiť niečo alebo spať až dovtedy, kým zabudnem aký je mesiac?

Čo mi skutočne prináša úsmev na tvár je slovenská príroda a jej nádhera. Musím povedať, že to nie je prvý krát čo vidím hory alebo som v horách, ale žil som celý život v krajine plochej ako papier, tak toto je úžasný upgrade. Byť schopný vidieť desiatky a desiatky kilometrov do diaľky je tak upokojujúce a úžasné. V rovinatom teréne môžete vidieť najďalej tam kde začína nejaký les alebo budovy. Ale tu, keď stojíte na vrcholku hory a vidíte mesto, ďalšie hory, mesto za horami, cesty, pohoria, všetko až dokiaľ sa to nestane jednou atmosférickou hmlou. Také pohľady mi prinášajú toľko upokojenia. Niekedy si myslím, že byť okolo kopcov a hôr sa mi zunuje, znudí a nebude pre mňa ničím špeciálnym, ale potom sa stane niečo nové a nádherné a ja si to zamilujem znova a znova.

Myslím si, že tieto moje prvé štyri mesiace tu boli skôr pasívne (pravdepodobne je to jesenná lenivosť), ale po novom roku sa bude diať veľa zábavných vecí a potom príde jar a ako vždy ja som na jar znovuzrodený ako príroda. Viac entuziazmu, viac cestovania, viac kreatívnych nápadov atď.







Domáca dobrovoľnícka služba