Blog
Píšeme o tom, čím práve žijeme, čo nás baví, napĺňa, posúva vpred...

Macedonia - Interview Aňa


1. Ako si sa cítila v Macedónsku?
Macedónsko je fascinujúca krajina. Pre mňa má neopísateľné čaro hlavne čo sa týka kultúry a spôsobu života. Zaujímavý je kontrast medzi ortodoxným náboženstvom a islámom, ktorý tvorí špecifickú atmosféru. Ortodoxné chrámy a kláštory v horách a po celom meste znejúce hlasy odriekavajúce modlitby z minaretu mešity s orientálnym nádychom. Dá sa povedať, že každú chvíľu som objavila niečo čo ma dokázalo prekvapiť.

2. Prechádzajúc sa po uliciach Kavadarci, čo by si mohla povedať, v čom je najväčší rozdiel oproti prechádzaniu sa po uliciach Trstenej/Námestova?
Prvé dni, keď som prechádzala ulicami Kavadarci som len s úžasom sledovala čo sa okolo mňa deje. Pýtala som sa sama seba: “Čo tu vlastne robím?” Z jednej strany v mäsiarstve vysela stiahnutá koza z kože, každý druhý obchod bola lekáreň, v kaviarniach a na námestí postávali len samí muži a pri semafóre stál nerozhodný somár, a hádam čakal aj na zelenú.

3. Ako podľa teba reagujú miestni v Kavadarci a Macedónsku na cudzincov?
Myslím, že už na prvý pohľad bolo viac ako zrejmé, že nie sme domáci. Zo začiatku bolo trošku zvláštne prijímať všetky tie pohľady, ale časom som si zvykla a už som to považovala za prirodzené. Čo sa týka dorozumievania- keď to nešlo po anglicky, skúšala som to po slovensky, čo bola častokrát jednoduchšia cesta. Na druhej strane je pravda, že napríklad niektorí taxikári akonáhle videli, že sme turisti radikálne zvyšovali ceny. Taktiež na trhu zo zeleninou sa cena niekedy poriadne predražila. Celkovo som sa však stretla s ochotou pomôcť, vždy s úsmevom.

4. Obľúbila si si Macedóncov? Čo je takou ich dominantnou črtou?
Neponáhľajú sa. Majú čas. Meškajú (čakať na autobus hodinu a pol chce niekedy poriadnu trpezlivosť). Ak niečo od nich chcete, nechcite to hneď. Počkajte. Pitie kávy je ich rituálom. Poriadok im veľa nehovorí. Smeti vyhodia naozaj kdekoľvek. Ak sa niečo pokazí niekedy to jednoducho nechajú tak. Napriek tomu, že niektorí žijú v dosť jednoduchých podmienkach cítiť z nich pokoj, radosť zo života. Sú to tiež len ľudia. Tak som vnímala Macedóncov ja.

5. Mala si už príležitosť pracovať s deťmi a mladými na Slovensku a teraz v Macedónsku. Čo by si mohla povedať, že je najväčší rozdiel a na druhej strane čo bolo podobné v tejto službe?
Asi som nepostrehla nejaké výrazné rozdiely. Myslím, že chalani v centre boli ako iní mladí ľudia hľadajúci svoju cestu. Možno bol rozdiel v tom, že väčšina chalanov žila nie len v sociálne znevýhodnenom prostredí, ale k tomu boli konfrontovaní s nedostatkom pracovných príležitostí, problémami s drogami, čoho výsledkom boli u niektorých z nich depresie a nenáchadzanie zmyslu života. Pre mnohých z nich bolo centrum druhým domovom, kde trávili väčšinu svojho voľného času.

6. V projekte si mala príležitosť ponúkať deťom neformálne vzdelávanie, môžeš nám dať príklad aspoň jednej z aktivít, čo si s nimi robila?
Počas 6 týždňovej EDS sme pracovali v centre pre mládež Kreaktiv, kde sme pripravovali každý deň diskusie, workshopy, popíjali sme kávu, hrali karty, rozprávali sa s chalanmi o živote. Zaujímavé bolo, že za celý čas som v centre videla len jedno dievča. Taktiež som dvakrát do týždňa pracovala na vlastnom projekte v škole pre deti s rôznymi druhmi postihnutia. S deťmi sme prevažne robili výtvarné aktivity s využívaním prírodných materiálov.

7. Ako vyzeral tvoj bežný pracovný deň v Kavadarci?
Mesto Kavadarci sa prebúdzalo k životu o niečo neskôr. Ranná káva sa pila v kaviarničkách až na obed, obedovalo sa až okolo štvrtej a večera bola zvyčajne v neskorých večerných hodinách. Rýchlo som si zvykla na tento macedónsky spôsob života a tak sa teda aj môj denný režim trošku posunul. Centrum sme otvárali až o štvrtej, kde sme boli do deviatej. Asi takýto iný, posunutý režim dňa bol dôvodom, prečo mi tých 6 týždnov ubehlo tak rýchlo.

8. Kavadarci je domovom najväčšieho vinárstva v juhovýchodnej Európe, mala si šancu navštíviť nejakú vináreň?
Hm..vinice sme videli a víno samozrejme skúsili, ale do vinárne sme sa nedostali.

9. Mala si príležitosť cestovať po Macedónsku? Ak áno, kde sa ti páčilo najviac?
Počas šiestich týždnov sme chceli toho precestovať čo najviac a tak sme každý víkend navštívíli iné miesto, mesto. Tiež sme chceli vidieť aj čo najviac z prírody. Miesto, ktoré ma najviac oslovilo, bol v horách postavný Treskavec kláštor z 12.storočia. Počas takmer dvojhodinového výstupu som zažila dychvyrážajúci výhľad na okolité zasnežené hory. Druhý krát mi vyrazilo dych po vstupe do maličkého kláštora, ktorý posilňoval neskutočne silnú duchovnú atmosféru tohto miesta v horách. Taktiež sme navštívili Prilep, Bitolu, Ohrid, Skopje a taktiež sme si urobili výlet do Gréckeho Solúnu po stopách Cyrila a Metoda.

10. Ako sa cítiš po ukončení tvojej Európskej dobrovoľníckej služby? Čo sa zmenilo v tvojom pohľade na tieto projekty a ich dôležitosť?
Čím bol čas môjho odchodu z Kavadarci bližšie, tým viac som cítila akoby som za sebou nenechala všetko čo som mohla. Je pravda, že som sa snažila zo seba dať do toho čo najviac, ale mala som pocit, že som niečo nedokončila, preto sa mi odchádzalo možno trochu ťažšie. Človek je viac otvorený. Snaží sa čo najviac realizovať. Ukazuje, že veci môžu fungovať aj inak. Stretáva sa sám so sebou v úplne neznámom prostredí a tak sa učí veľa o sebe, čo určite ocení pre svoju budúcnosť. V tom vidím poslanie týchto projektov.

11. A posledná otázka, navštívila by si Macedónsko znova, ak áno prečo?
Určite. Zažiť výraznú balkanskú atmosféru, ktorá pôsobí na prvý pohľad dosť chaoticky, ale v konečnom dôsledku sa človek dostane do pokojného, pomaly plynúceho, akoby tak trošku zabudnutého miesta bez viditeľného dopadu západných krajín. Človek si tu uvedomí, že nezáleží v akom štandarde žije, čo všetko má, vždy je to o ľudoch, s ktorými to zdieľa.












Domáca dobrovoľnícka služba